vykročit

Czech

Etymology

From vy- +‎ krok +‎ -it.

Pronunciation

IPA^(key): [ˈvɪkrot͡ʃɪt]

Verb

vykročit pf (imperfective vykračovat)

to step out

Conjugation

Conjugation

Infinitive	vykročit, vykročiti	Active adjective	vykročivší
Verbal noun	vykročení	Passive adjective	vykročený

Present forms	indicative		imperative
	singular	plural	singular	plural
1st person	vykročím	vykročíme	—	vykročme
2nd person	vykročíš	vykročíte	vykroč	vykročte
3rd person	vykročí	vykročí	—	—

The verb vykročit does not have present tense and the present forms are used to express future only.

Participles	Past participles		Passive participles
	singular	plural	singular	plural
masculine animate	vykročil	vykročili	vykročen	vykročeni
masculine inanimate	vykročil	vykročily	vykročen	vykročeny
feminine	vykročila	vykročily	vykročena	vykročeny
neuter	vykročilo	vykročila	vykročeno	vykročena

Transgressives	present	past
masculine singular	—	vykročiv
feminine + neuter singular	—	vykročivši
plural	—	vykročivše

Related terms

vykročení

Further reading

vykročiti in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
vykročiti in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989
vykročit in Internetová jazyková příručka

This article is issued from Wiktionary. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.